Mrkva PURPLE HAZE F1 350 s (5H)

Mrkva PURPLE HAZE F1 350 s (5H)

PURPLE HAZE F1 – poloranná purpurová mrkva typu Nantes pre letné a jesenné zbery. Purple Haze vytvára dlhé, valcovité korene s veľmi pekným vnútorným vyfarbením. Korová časť je sýto fialová a stredová časť jasne oranžová. Vňať je pevná a robustná.  Odroda nie je náchylná na skracovanie koreňov pri vyššom výsevku. Pozor na príliš skoré výsevy – pri nachladnutí môže vybiehať do kvetu!

Odroda je vhodná na zväzkovanie. 

Vegetačná doba približne 95 dní od výsevu. Výsevok sa nelíši od ostatných poloraných nanntézskych mrkví.

Mrkva je skvelou zeleninou, ktorá okrem samotnej chuti ponúka aj veľké množstvo vitamínov a ďalších telu prospešných látok. Má vysoký obsah provitamínu A. Je pomerne dobrým zdrojom vitamínov skupiny B a vitamínu C a E. Sú v nej prítomné aj všetky minerály a stopové prvky vrátane železa. Z karotenoidov je najvýznamnejší betakarotén, ktorý sa v tele mení na vitamín A. Karotenoidy sú nevyhnutné pre správnu funkciu sietnice, a to najmä pri nočnom videní alebo pri slabom osvetlení. Pomáhajú tiež udržiavať kožu a sliznicu v dobrom stave. Obsiahnutá vláknina skvele podporuje činnosť zažívacieho traktu a skvele čistí črevá. A keďže mrkva aj výborne zaháňa hlad, je skvelá pri redukčných a odtučňovacích diétach.

Sto gramov mrkvy (asi jedna stredne veľká mrkva) obsahuje toľko betakaroténu, že si z neho telo vyrobí až trojnásobok odporúčanej dennej dávky vitamínu A pre dospelého človeka.

Mrkva obyčajná / Daucus carota L.

Mrkva najlepšie rastie v ľahšej až strednej, dostatočne hlboko, dobre spracovanej pôde. Na plytké alebo na jeseň nedostatočne prekyprené pôdy reaguje mrkva nevzhľadnými, krátkymi, často rozvetvenými koreňmi. Veľmi kvalitné korene získame pestovaním na hrobčekoch alebo v hlboko prekyprených pôdach. Z pohľadu umiestnenia voľte skôr slnečné a otvorené plochy.

V osevnom postupe sa mrkva zaraďuje do II. trate. Neznáša čerstvý maštaľný hnoj, na ktorý reaguje praskaním a rozvetvovaním. Pôdu je však možné obohatiť o živiny dobre dozretým záhradným kompostom.

Pri pestovaní mrkvy je tiež veľmi dôležité striedať a dodržiavať aspoň 3-ročnú prestávku medzi pestovaním zeleniny po sebe alebo po inej koreňovej zelenine. Na druhú stranu možno rastlinu úspešne zasiať do miest, ktoré predtým zaujímala kapustovitá, cibuľová a tekvicová zelenina.

Podľa použitia mrkvy a požadovanej doby zberu volíme odrody aj termíny siatie.

• ranné a kŕmne odrody vysievame čo najskôr na jar, akonáhle to stav pôdy dovolí

• neskoré odrody pre jesenný zber a skladovanie sejeme podľa skorosti až do polovice júna

Mrkva dobre rastie v chladnejšom počasí. S výsevom semien môžete začať hneď, ako sa na jar podarí pôdu spracovať. Semienka mrkvy totiž prežijú všetko a vyklíčia, akonáhle sú na to aspoň trošičku priaznivé podmienky. Mladé rastlinky mrkvy nezmrznú, takže sa nemusíte báť naozaj skorého siatia napríklad už počas februára. A do skleníka môžete mrkvu vysiať už v januári.

Mrkvu sejeme najlepšie každých pár týždňov, aby sme mali vždy na zber mladé kúsky. Takže keď vysejete prvé semená vo februári alebo marci, ďalšie vysajte v máji, ďalšie v júli. A ešte raz v septembri, táto prezimuje a veľmi skoro zjari vyraší.

TIP: Semená mrkvy môžete síť aj v auguste s tým, že mrkvu necháte v záhone aj cez zimu a budete si ju brať počas zimných mesiacov. Pokiaľ by mali prísť mrazy, stačí mrkva presunúť do skleníka, kde ju založíte do hliny a kde bude stále dostupná, ale hlavne stále úplne čerstvá.

Spôsob výsevu je pri mrkve pomerne dôležitý. Ideálne je zasiať semená mrkvy zhruba 1 cm do hĺbky, do riadkov vzdialených od seba zhruba 35 cm, alebo do dvojriadkov, vzdialených od seba 45 cm. Mrkva je v období klíčenia citlivá na pravidelnosť zálievky. V prípade, že dôjde k hustému výsevu mrkvy, je nevyhnutné ju po určitej dobe dôkladne vyjednotiť.

TIP: Hneď po výseve sa oplatí prekryť záhony mrkvy netkanou bielou textíliou . Tá jednak urobí lepšiu mikroklímu, zabráni prílišnému vysychaniu zeminy a tiež ochráni výsevy proti škodcom, najmä z radov drepčíkov, pochmúrnatiek a plzákov .

Po vzídení semien teda začnite pravidelne kypriť priestor medzi riadkami a sadenice postupne jednoťte, aby ste dosiahli čo najvyššiu a najkvalitnejšiu úrodu.

TIP: Pokiaľ máte na záhrade skôr ťažšiu pôdu, môže Vám pri pestovaní mrkvy pomôcť tzv. hrůbkování. To trochu pripomína prihŕňanie pôdy k zemiakom. Rozdiel je v tom, že hrúbky na pestovanie mrkvy sa pripravujú ešte pred výsevom, najlepšie 2 - 3 týždne vopred, aby pôda dostatočne zľahla. Pri príprave hrobčekov pôdu najskôr dobre zrýľte a pridajte odležaný záhradný kompost. Následne hrabľami vytvorte hrobky vysoké približne 10 cm a široké maximálne 40 – 50 cm. Teda tak, aby následne pri starostlivosti o ne nebolo nutné na nich stáť. Horná časť hrobčekov nebude špicatá, ale rovná. Do takto pripraveného hrobčeka sa vysievajú dva, maximálne tri riadky mrkvy.

Mrkva má špeciálne požiadavky na závlahu. Jednak ju musíme siet do vlhkej zeminy a hneď po vysiatí ju dôkladne zalievať. Ale so všetkou opatrnosťou, aby ste si nevyplavili plytko zasiate semienka. Ak zalievate z kanvy, vždy si nasaďte kropičku . A keď zalievate z hadice , berte  rozprašovač a zalievajte tak, aby voda striekala najskôr hore, až potom voľným pádom padala čo najviac kolmo, v podstate simulujte dážď. Týmto postupom semienka nevyplavíte.

Poznámka: Mrkva vzchádza veľmi dlho, aj tri týždne. Nestrácate preto hlavu a pokračujte v zalievaní, aby semienka nezaschli. To platí najmä pri letných výsevoch a tiež pri výsevoch do nádob.

Pri mrkve je veľmi dôležité robiť zálievku dôkladnú, avšak menej častú. Korienky mrkvy majú špeciálne požiadavky na vodu. Ak je voda v hĺbke, teda je pôda dostatočne preliata, mrkva si pre vodu siaha dole, preto aj koreň rastie rovnomerne dole a nevetví sa. Pokiaľ je voda len na povrchu, po malom zalievaní, tak je mrkva nútená si pre ňu siahať v hornej časti. To vo výsledku znamená, že mrkva bude vetviť korene a že v hornej polovici koreňov bude aj mnoho vlasových koreňov. Veľa vlasových koreňov navyše sťažuje skladovanie a rozvetvené korene sú nepraktické aj na ďalšie spracovanie mrkvy.

Mrkvy majú rady pôdu dobre zásobenú humusom a živinami, ale neznášajú čerstvé hnojenie maštaľným hnojom. Pred výsevom je preto vhodné mrkve dopriať prihnojenie formou dobre odležaného záhradného kompostu , ktorý pri príprave záhona zapracujete do pôdy.

Mrkva si ukladá dusík do koreňa, čo je dôvod, prečo ju nie je nutné, ba ani vhodné prehnane hnojiť. Navyše, ak mrkva priebežne zberáte zo záhona na priamu spotrebu, choďte si pre ňu radšej popoludní, keď mrkva spotrebovala väčšinu dusíka, ktorý si nabrala počas dlhej noci. Toto pravidlo platí všeobecne pri všetkej koreňovej a listovej zelenine. U plodovej nie, do plodov si rastliny totiž dusík neukladajú, nemalo by to zmysel.

Mrkva býva napádaná chorobami, ku ktorým patria rôzne hniloby a plesne, niekedy aj škvrnitosť. Väčšinu z týchto chorôb nemožno v ich priebehu ovplyvniť bez použitia chemického prostriedku, ale dá sa im účinne brániť preventívne. Správnou zálievkou - nepremokrovať, nechávať záhon vyschnúť, dostatočnou vzdušnosťou - včas jednotiť, pri hustejších porastoch pravidelne oberať staré a zasychajúce listy. Dôležitá prevencia je aj v striedaní záhonov.

Mrkva má našťastie takých škodcov, ktorých môžete dokonale oklamať. Ošálený škodca mrkva nenájde a tak ju ani nenapadne. Najčastejšie sa na mrkve objavujú vošky. Ale tie sú sem zavlečené mravce, takže prednostne likvidujeme mravce. Potom môžeme likvidovať vošky, a to buď len oplachom, keď je vošiek málo alebo postrekom. Proti voškám môžete aplikovať už pri prvom výskyte ekologický prípravok  Rock Effect  – nielenže prítomné vošky zahubia, ale ošetrené rastliny ďalším škodcom nebudú ani chutiť. 

Ďalším škodcom je pochmúrnatka, ktorá v koreňoch vyvŕtava nechcené chodbičky. Aby ale pochmúrnatka mohla na mrkvu zaútočiť a naklásť sem svoje vajíčka, musí mrkva najskôr nájsť. Na to dobre poslúži už raz spomínaná netkaná biela textília . Keď pochmúrnatka mrkva nenájde, nemôže ju poškodiť. Rovnaké je to s drepčíkom, u ktorého navyše pomáha pravidelná zálievka. 

TIP: Pochmúrnatku možno tiež zlikvidovať už na jar dusíkatým vápnom .

Významným škodcom mrkvy je aj slimák alebo plzák. Proti nim sa dá aplikovať prírodný posyp  ND Ferramol .

Mrkva zberáme celú, vytiahnite ju zo zeme, v ťažších pôdach si môžete pomôcť rýľom alebo rýľovacími vidlami. Stredovú mladú vňať môžete využiť do šalátu, nátierky alebo do polievky, koreň podľa potreby. Mrkva môžete žať tempom, akým chcete, nie je nutné zožať celý záhon naraz. To urobte až pri neskorej jesennej žatve, kedy mrkva buď premiestnite do pivnice alebo do skleníka či pareniska, kde ju potom nájdete po celú zimu čerstvú a chrumkavú. Alebo ju spracujete obvyklým spôsobom - sušením, zamrazením či naložením.